Skip to main content

Človek sa závislým nerodí. Človek sa závislým stáva. Závislosť nevzniká zo dňa na deň. Je to dlhodobejší proces a preto trvá rôzne dlho, kým vznikne závislosť charakterizovaná svojimi znakmi. Môžeme rozlíšiť 4 fázy vzťahu človeka k droge. Medzi týmito fázami nie sú presné hranice, ale sú znaky, ktoré umožňujú zaradiť sa do jednotlivej fázy. Doba, ani trvanie štádií nie je presne určená.

4 fázy vzťahu k drogám:

  1. Počiatočná fáza / experimentovanie
  2. Varovná fáza / aktívne vyhľadávanie
  3. Kritická fáza / zaujatie drogou
  4. Konečná fáza / závislosť na droge

1. Do počiatočnej fázy patria konzumenti a pijani. Keď konzument spoznal účinok alkoholu, ktorý mu prináša pocit dobrej nálady, stáva sa pijanom. Používa alkohol na dosiahnutie uvoľnenia, zabudnutia ťažkostí. Medzi jednotlivými alkoholickými eufóriami sa skracujú prestávky a organizmus sa prispôsobuje alkoholu. V tejto fáze nedochádza k opilosti, „alkohol je drogou, ktorá zatiaľ len dáva, nič neberie.“ Prirodzeným stupňom vo vývoji každého jedinca je snaha experimentovať a spoznávať nové veci. Toto obdobie je typické práve pre mladý vek. Mladý človek sa snaží otestovať svoje schopnosti, zistiť hranice možností, spoznať a prežiť nové zážitky. Nebezpečenstvo je väčšinou podcenené a nesprávne zhodnotené. Výsledkom experimentovania je často prvý kontakt s drogou.

Zdravie v tomto štádiu nie je narušené, na prácu, školu, finančnú oblasť to nemá vplyv. Pocity, ktoré k užitiu drogy vedú sú zvedavosť alebo nátlak skupiny. Prvá skúsenosť môže byť veľmi príjemná, ale napriek tomu sa touto etapou môže ďalšie drogovanie skončiť. Ak kontakt s drogou pokračuje, vzťah sa vyvíja do druhého štádia.

2. V tejto fáze dochádza k podnapilostiam, opilostiam čoraz častejšie. Tento fakt pijan neberie vážne napriek tomu, že by to mal byť varovný signál. Zvyšuje sa tolerancia, znášanlivosť k alkoholu. Aby nebol nápadný, vyhľadáva spoločnosť, ktorú neskôr označí za zlú. V rozvoji tejto fázy sú nevyhnutní kamaráti, pre ktorých sa objednáva runda v zmysle zásady „dnes ja tebe, zajtra ty mne“. Pre opakujúce sa opilosti dochádza k vzniku okien – v čase opilosti pijan vie, čo robí, ale na druhý deň sa objavia medzery v spomienkach. Výsledkom je strach a neistota, či niečo neurobil. Z druhej do tretej fázy sa dostáva každý siedmy až desiaty pijan. Vo fáze aktívneho vyhľadávania sa vyvíja vzťah „lásky k droge“.

Cieľom už nie je zvedavosť, ako aktívne vyhľadávanie príjemných pocitov spojených s drogovaním. Droga je ako príjemná súčasť života. V sociálnej oblasti sa začínajú oslabovať kontakty s bývalými známymi, prehlbujú sa kontakty s užívateľmi drogy. Po zdravotnej stránke sa začínajú vyskytovať nepríjemné stavy súvisiace s odoznievaním účinkov drogy. Telesné zdravie ešte nie je narušené. V práci začínajú byť badateľné účinky z neužívania drogy, prejavujú sa najmä snívaním o droge, očakávaním večierkov spojených s užívaním drogy. Vplyv drogy začína byť badateľný aj vo finančnej oblasti, ale ešte stále sa nemíňajú veľké obnosy. Droga sa včleňuje do života.

3. V tejto fáze dochádza k strate kontroly a miery. Alkoholik prestáva ovládať alkohol – alkohol ovláda alkoholika. Stratu miery pociťuje ako telesnú túžbu po alkohole – „Keď som triezvy, alkohol mi ani na um nepríde. Keď však ochutnám, neviem sa ovládať“. V počiatkoch tretej fázy sa stretávame s úsilím o abstinenciu, ktorá sa alkoholikovi istý čas aj darí, stále je však presvedčený, že dokáže piť s mierou a že má pevnú vôľu. Často alkoholik prestane piť nie až vtedy, keď nemá peniaze, ale až keď zatvoria krčmu. Keď sa už opije, hoci nechcel, hľadá rôzne ospravedlnenia a uisťuje sám seba, že by sa neopil, keby nemal nejaký dôvod. Postupne dochádza k tomu, že vinu nehľadá v sebe, ale v okolí.

Stretáva sa s kritikou zo strany blízkych, čo pociťuje ako krivdu a má tak ďalší dôvod piť. Vo fáze zaujatia drogou sa droga už pevne včlenila do života človeka, tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho životného štýlu. Užívateľ drogy sa snaží mnohé veci zmeniť, napr. veľkosť dávky, čas užívania drogy, kolektív. Napriek tomu, droga ostáva ústredným motívom konania. V zdravotnej oblasti sú už badateľné výrazné poruchy: narušenie stravovania, poruchy spánku, náladovosť pri absencii, nepríjemné pocity (absťák). To má vplyv aj na prácu. Významne je poznamenaná finančná oblasť, rastú dlhy. Typické sú pokusy kontrolovať užívanie drogy, udržať si zamestnanie, školu, ale stále nie za cenu prerušenia užívania drogy. Život v tomto období sa podobá na „húsenkovú dráhu“ – mám sa dobre, keď mám drogu, inak nie.

4. Dochádza k ranným dúškom, aby sa získala chuť do práce, po práci sa pije opäť. Človek nie je opitý, ani triezvy, pije viac dní za sebou, hladina alkoholu neklesá niekoľko dní na nulu. Odňatie drogy sa prejavuje abstinenčnými príznakmi – trasenie rúk, potenie, nespavosť, nechutenstvo, agresivita, dráždivosť. Nastáva zníženie odolnosti voči alkoholu (človek sa skôr opije): Človek nezvláda záťažové situácie, klesá jeho frustračná tolerancia. V práci sú časté absencie, dovolenky, PN. V manželstve nastáva kríza, niekedy rozpad, rozvod. Alkoholik si uvedomuje bezvýchodiskovosť – nejde to ani s alkoholom, ani bez neho. Človek vyhľadáva len ľudí, ktorí užívajú drogu alebo pije osamote.

Klamstvo je súčasťou života. Narastajú dlhy, prichádza dealovanie (predaj), krádeže, podvádzanie. Fyzické aj psychické zdravie je poznačené, abstinenčné krízy sú búrlivé, vzhľad je zanedbaný. Dochádza k strate zamestnania, človek je finančne zruinovaný, dlhy nespláca, všetky prostriedky používa na nákup drogy. V tomto štádiu je droga už len prostriedkom, ktorý umožňuje akú-takú existenciu človeka.

Zdroj: prednáška CPLDZ Banská Bystrica