- závislosť na hracích automatoch – najrozšírenejšia forma gamblingu v našich podmienkach;
- závislosť od hazardného hrania na burzách – zážitok z toho, ako dopadnú neisté finančné transakcie, prináša to straty a riziká;
- závislosť od počítačových hier – svet ustupuje do úzadia, hráč rýchlo konzumuje jedlo, aby sa mohol vrátiť k hre, reaguje podráždene;
Čo je to patologické (chorobné) hráčstvo?
Už v roku 1957 použil Bergler pojem hráčska vášeň a popisoval ju takto:
- hráč miluje časté riziko,
- hra pohltí väčšinu jeho záujmov, aktivít a fantázií,
- ak už raz vyhral, hráč je neschopný prestať hrať,
- riskuje neúmerne vysoké čiastky,
- medzi vložením peňazí a výsledkom hráč prežíva slastné napätie,
- hráč je optimistický, neschopný poučiť sa z prehier a navzdor logike a pravdepodobnosti verí v šťastný osud a v to, že sa mu raz vytrvalosť oplatí
Existuje 10 kritérií, patologického hráča. Ak sú splnené 5, možno hovoriť o gamblingu, ak len jedna, je to už vážne varovanie:
- Zaujatosť hraním ( predstavy, snívanie o rôznych situáciách pri hraní, rozmýšľanie o možnostiach získania peňazí atď. ).
- Potreba zvyšovať stávky na dosiahnutie pocitu príjemného napätia a vzrušenia.
- Opakované neúspešné pokusy kontrolovať alebo zastaviť hranie.
- Prítomnosť nepokoja a podráždenosti pri prerušení alebo zastavení hrania.
- Hranie ako spôsob odpútania sa, odreagovania od problémov, alebo spôsob odstránenia či zmierenia mrzutej nálady.
- Opakovaný návrat do herne na druhí deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť a vyrovnať straty.
- Klamstvá rodine, terapeutom alebo iným osobám zapojeným do problému s hraním.
- Nelegálne aktivity v súvislosti so získaním peňazí na hranie.
- Strata zodpovedajúcich sociálnych, pracovných a rodinných kontaktov, práce alebo kariéry v dôsledku hrania.
- Prenášanie zodpovednosti za vyrovnanie dlžôb vzniknutých v dôsledku hrania na iných ľudí.
Typy hráčov
1. Sociálni hráči:
- Hrajú kvôli finančnému zisku alebo krátkodobo v životnej kríze
- nebýva v nich plne rozvinutá závislosť, dokážu prestať hrať, keď prehrajú vopred stanovenú sumu alebo pociťujú problémy kôli hraniu
- možno sem zaradiť aj dospievajúcich mladých hráčov, ktorí si hraním získavajú členstvo v určitej skupine ľudí(potreba niekam patriť
- je tu prítomné riziko vzniku závislosti, nakoľko hranie sa stáva súčasťou životného štýlu
2. Hráči s narušenou osobnosťou
- majú nízku odolnosť voči záťaži
- ťažkosti so sebaovládaním(najmä ťažko ovládajú svoju zlosť)
- konajú impulzívne, rýchlo a neuvážene
- ich sebavedomie a spokojnosť so sebou závisí od mienky
- ťažko sa prispôsobujú realite, unikajú od problémov
- nemávajú pocity viny kvôli hraniu
3. Hráči s nízkou sebaúctou
- hra je pre nich spôsob uvoľnenia napätia hnevu, ktorý sa v nich hromadí (neventilujú ho prirodzene, spontánne) kvôli vyhýbaniu sa konfliktom s konkrétnymi ľudmi
- bývajú väčšinou úspešní v povolaní aj v sociálnych vzťahoch(napr: manželstve)
- hranie im poskytuje pocit vyššej hodnoty seba samého (cítia sa silní až všemocný)
- po skončení hry mávajú pocity viny a hanby
Fázy rozvoja gamblingu
1. Výhrávacia fáza
Budúci hráč má „začiatočnícke šťastie“. Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické pocity. V hráčovi narastá sebavedomie, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Čas a peniaze vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. Hráč nachádza potešenie v atmosfére herní.
2. PREHRÁVACIA FÁZA
Hráč v nasledujúcej fáze už prehráva stále viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť. Hráva osamotený a chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá stále viac, volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne… V dôsledku vývoja už nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier… Svoje prehry tají a hranie maskuje, alebo bagatelizuje. KLAME čoraz viac.
3. FÁZA STRATY KONTROLY (fáza zúfalstva závislosti)
Hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať hrať. Všetky pokusy vyvarovať sa hraniu končia recidívou (návratom k hraniu). Všetky peniaze utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti (krádeže, podvody, sprenevery). Naďalej je však presvedčený, že ak vyhrá, všetko dá opäť do poriadku.
Liečba – motivácia k liečbe
Kľúčovou otázkou vzhľadom na úspešnosť liečby je motivácia pacienta – čiže ochota podstúpiť liečenie, prijať záväzky a povinnosti vyplývajúce z liečebnej filozofie za účelom zlepšenia svojej situácie. Motiváciu k liečbe nemožno pacientovi vnútiť z vonka (zdrojom je vnútro človeka). Je možne ho inšpirovať, pomáhať mu vo vyjasňovaní si toho, čo potrebuje a chce, ak o to stojí a posilňovať jeho motiváciu. Pokiaľ prichádza s dostatočnou vnútornou motiváciou (= dôvody prečo prestať s hraním a nevrátiť sa k nemu) je možné riešiť problém závislosti od hazardnej hry. Dokáže pri usmernení terapeutmi a skupinou spolupacientov tvrdo na sebe pracovať a menej vyhľadávať úniky z liečby.
Zdroj: www.zavislosti.webovka.eu – 01.12.2012 08:15